30 dní som písal 100 slov denne. Toto som sa naučil

Ak chceme byť lepší v písaní, musíme veľa písať.

Väčšina ľudí však má akýsi „pisateľský blok“.

Ako tento začarovaný kruh rozseknúť?

30 dní som písal minimálne 100 slov denne. Inšpiroval som sa výzvou od môjho obľúbeného autora a tvorcu Davida Kadavyho. 100 slov denne je máličko. K tým pár vetám, ktoré ste doteraz prečítali, stačí pridať jednu – dve ďalšie a hneď máme 100 slov.

Je to taký jednoduchý cieľ, že neexistuje, aby som ho nedokázal splniť.

Myslím že môžem bez zveličovania povedať, že táto výzva kompletne zmenila môj prístup k písaniu.

Zmenila môj pohľad na zachytávanie myšlienok, tvorbu textov aj na celú tvorivú činnosť ako takú.

V tomto texte sa s vami podelím o 6 vecí, ktoré som sa o písaní (a o sebe) počas tejto výzvy naučil.

Ak sa chcete zlepšiť v písaní či inej tvorivej činnosti, toto je text pre vás.

Ale najskôr: Ako dopadol môj experiment? Koľko slov som v skutočnosti napísal?

30 dní x 100 slov = ?

Tak vyzerala rovnica, ktorú som mal na začiatku výzvy v hlave. Mal som síce na strednej 4 z matematiky, ale viem, že 30×100 je 3000 😂 Po krátkom čase som prišiel na to, že 100 slov je málo. Napísať 100 slov hocičoho mi často trvá menej než 5 minút.

Často sa pristihnem, že napíšem oveľa väčší počet slov. Sú dni, keď ich je 1000, niekedy aj 1500.

Čo poviete, koľko slov sa mi nakoniec podarilo za 30 dní napísať?

Nechám vám trochu priestoru, aby ste si tipli.

.

.

.

.

.

.

.

Počas tejto výzvy som napísal 6857 slov.

Čo všetko som do tohto čísla zarátal? Všetky „tréningové“ texty, ktoré som vytvoril, nezávisle od témy. Väčšina sa týkala budovania publika a marketingu, ale napísal som napríklad vyše 1000 slov o skincare či 1200 slov o mentálnom modeli Inverzia.

Ak k tomu pripočítam aj texty k môjmu pripravovanému produktu o tvorbe e-mailov, je to spolu 10696 slov.

To znamená 356 denne.

Väčšiu časť tohto plateného produktu – ktorý už má svojich prvých spokojných zákazníkov, ďakujem 🖤 – som v skutočnosti nenapísal priamo v marci, lebo som vychádzal zo starších textov.  Výrazne som ich však upravoval, takže sa počítajú. To je práve pointa pravidelného písania – nikdy nezačínate od prázdnej strany. (Viac o tomto benefite nižšie.)

Ak by som Produktové texty nerátal, priemerne som napísal 254 slov denne.

Teraz sa zrejme pýtate: Skvelé, a čo s tým?

To je dobrá otázka.

Tento experiment ma naučil 6 konkrétnych vecí.

Nie je to žiadna raketová veda. No nebudem preháňať, keď poviem, že mi táto skúsenosť nadobro zmenila život – a môj prístup ku kreativite, práci a hľadaní inšpirácie.

A verím, že to isté môže dať aj vám.

Poďme si ich postupne rozobrať:

1) Dokážem ísť na 110%

Keby som s týmito textami nikdy v živote už nič neurobil, aj tak by šlo o užitočný zvyk, v ktorom sa mi oplatí pokračovať. Ako som napísal v texte o tréningu, kreatívci a tvorcovia by si mali brať príklad zo športovcov. Tí trávia 96% svojho času tréningom a prípravou na zápas:

Profesionálni futbalisti hrajú, dajme tomu, jeden zápas týždenne. To je 90 minút zápasu za 7 dní. Čo robia po zvyšok týždňa?

Trénujú.

Tréning je podstata práce každého vrcholového športovca.

A už dlhší čas sa zamýšľam nad tým, prečo sa tak nesprávame aj my, čo sa živíme tvorbou.

Pre mňa poctivý tréning znamená najmä písanie. Opäť citácia zo spomínaného textu:

Pre mňa je rozdiel medzi „tréningom“ a „zápasom“ ten, že počas tréningu nepíšem koherentné kompletné texty. Zapisujem svoje myšlienky. Rozviniem ich do odsekov. Niekedy, keď mi myseľ behá kade-tade a mám len minútu čas počas čakania na metro, zapíšem si iba odrážky s kľúčovými slovami. Tieto myšlienky postupne dozrievajú a texty rastú na kvalite. Prepisujem, rozvíjam, mažem, dopĺňam.

Keď potom príde „v práci“ čas niečo vytvoriť, som pripravený. Môj mozog je totiž konštantne naladený na tvoriacej vlne – stačí ho na 90 minút „zápasu“ zapnúť na 110%. Takto som schopný plniť si svoje kreatívne úlohy pre klientov v extrémne krátkom čase.

Viac o „tréningovom procese“ kreatívcov hovorím v tomto videu:

Ak by týchto 6578 slov mesačne hneď aj išlo do koša, stálo by to za to. Trénujem totiž svoje „kreatívne svaly“, aby boli v prípade potreby pripravené vydať maximálny výkon.

Našťastie, je tu jeden rozdiel medzi tréningom športovcov a tvorcov.

A to nás privádza k bodu číslo 2:

Ale ešte predtým – prihláste sa do môjho týždenného e-mailového klubu a takéto texty dostanete každý týždeň do doručenej pošty.

2) Nikdy nezačínam od prázdnej strany

Tréningové texty nemusíme zahodiť do koša – môžeme s nimi ďalej pracovať.

Väčšina viet, ktoré som za 30 dní počas tejto výzvy napísal, bude (alebo už bola) použitá v „skutočných“ textoch.

Z niečoho sa stanú blogy na mojom webe, z niečo obsah do newslettra pre členov môjho Klubu, z niečoho sa stanú príspevky na LinkedIn či Instagram.

Väčšina kreatívcov má v hlave predstavu o kreativite ako o nedostatku. Nikdy nie je dosť dobrých myšlienok, nikdy nevieme urobiť toľko kvalitnej tvorby, ako by sme potrebovali.

Znie vám to povedome?

Podľa mňa to musíme otočiť. Naučil som sa, že kreativity a dobrých nápadov je v skutočnosti prebytok.

Naša myseľ vyprodukuje oveľa viac dobrých nápadov, než sme schopní spracovať.

Ide len o to, aby sme svoje myšlienky a zážitky každý deň spracúvali. Potom ich vieme kedykoľvek využiť. A už nikdy nemusíme vystresovaní a znechutení pozerať na blikajúci kurzor na prázdnej strane nového dokumentu.

Aj na to mi slúžil práve tento 30-dňový experiment. A to zďaleka nie je všetko, čo som sa počas neho naučil:

3) Písanie = LEGO stavebnica

Po 30 dňoch písania mám v mojom virtuálnom poznámkovom bloku uložené desiatky rozličných myšlienok a nápadov.

Keď začínam písať – ako napríklad aj tento text – mám okamžite k dispozícii odseky, s ktorými môžem pracovať.

Tento text sa začal ako zopár odrážok a citátov, ktoré som si v rýchlosti načmáral pred dvoma týždňami.

Postupne som k nemu pridával ďalšie a ďalšie poznámky, čistil, editoval, prehadzoval poradie – až vznikol finálny text, ktorý práve čítate.

Písanie – a akákoľvek kreatívna záležitosť – sa v skutočnosti veľmi podobá na LEGO stavebnicu. Opäť, cieľom je, aby sme nikdy nezačínali od prázdnej strany. Začínam základnými „stavebnými kameňmi“ – hlavnou myšlienkou a najdôležitejšími sekciami textu. Na ne potom staviam ďalšie kúsky stavebnice – konkrétne príklady, príbehy, citáty, atď.

4) Písanie nemusí trvať večnosť

Možno aj vy túžite písať. Chceli by ste začať blogovať, prispievať do novín, či možno si len chcete zaviesť denník. Prípadne túžite  v budúcnosti vydať vlastnú knihu. Podľa rýchleho prieskumu na mojom Instagrame až 70% ľudí o napísaní knihy premýšľa.

Výhovorka číslo 1 väčšinou znie, že na písanie nemáte čas.

Ja vravím: Napísať 100 slov – akýchkoľvek 100 slov – vám zaberie 5 minút. Maximálne. (Toľko presedíte denne na záchode. Mimochodom, pokojne si môžete svoj denný limit písania splniť aj počas toho. Prečo nie?)

Dokonca to platí aj vtedy, keď vytváram „skutočné“ texty – články pre klientov, fundraisingový materiál do práce, report na najbližšiu poradu.

Prečo? 

• Nikdy nezačínam od prázdnej strany
• Vždy mám v poznámkach aspoň 1-2 myšlienky k danej téme
• Zvykol som si písať, takže to nie je nič výnimočné

Tento text má vo svojej kompletnej verzii vyše 2000 slov. Strávil som nad ním maximálne 5 hodín. To by bez pravidelného zaznamenávania a trénovania nebolo ani náhodou možné.

Ak sa chcete pustiť do písania, smelo do toho. Zaberie vám to oveľa menej času, ako si myslíte.

Ušetrený čas môžete využiť napríklad na napísanie ďalšieho textu 🙂 Pretože, ako ukáže ďalší bod, množstvo textov je ešte dôležitejšie než ich kvalita:

5) Konzistentnosť je dôležitejšia ako kvalita

Učiteľ v hrnčiarskej dielni rozdelil skupinu žiakov na dve. Jedna mala počas 30 dní každý deň vyprodukovať pohár. Druhá mala 30 dní na to, aby vyprodukovala najlepší pohár, aký dokáže.

Po 30 dňoch učiteľ ocenil 5 najkrajších pohárov. Všetky pochádzali od žiakov z prvej skupiny.

Tento príbeh sedí aj na moju situáciu ako riť na šerbeľ. Za mesiac tohto experimentu som vyprodukoval niektoré z mojich najlepších textov, konečne som začal pravidelne tvoriť obsah do môjho newslettra, vytvoril som nový produkt, našiel prvých zákazníkov, stihol som všetky zadania z práce aj od klientov a ešte som mal aj pomerne veľa voľného času.

To všetko popri písaní vyše 3-násobku slov, než som si na začiatku určil.

Samozrejme, medzi textami, ktoré som vyprodukoval, sú aj hlúposti. O niektorých už teraz viem, že ich zmažem alebo minimálne nikdy nepoužijem.

No na tom – už sme to tu spomínali – absolútne nezáleží. Pretože aj vďaka  zlým textom som bol schopný vytvoriť tie lepšie. 

Príliš veľa z nás, tvorcov, sa sústreďuje na „kvalitu“, pritom nám úplne uniká proces, ako túto kvalitu dosiahneme.

Najskôr musíme vytvoriť veľa veľa zbytočností, aby sme sa dopracovali k niečomu ozaj kvalitnému.

Nikdy neprestaneme tvoriť aj podpriemerné veci. Ale dobrá správa je, že ich bude časom menej a menej. Najmä kvôli poslednému z bodov, o ktorých som sa naučil počas 30-dňového experimentu:

6) Jasnejšie písanie = jasnejšie myslenie

Zvykol som závidieť ľuďom, ktorí dokázali písať jasne a zrozumiteľne. Teraz chápem, že jasné a zrozumiteľné bolo najmä ich myslenie.

Čím  jasnejšie dokážem písať, tým jasnejšie dokážem premýšľať. A čím jasnejšie premýšľam, tým jasnejšie dokážem písať.

Perpetuum mobile.

Čím viac píšem, tým čistejšie dokážem nad vecami premýšľať. Prináša mi to pokoj, rozhodnosť a sebavedomie.

Ako povedal Jordan Peterson: „Ak viete písať, premýšľať a rozprávať, ste absolútne smrtiaci. Nikto a nič vám nebude stáť v ceste.“

Takže do boja a do písania, priatelia!