Športovci trávia 95% času tréningom. A čo my?

Inšpirované esejou od Davida Perella.

Profesionálni futbalisti hrajú, dajme tomu, jeden zápas týždenne. To je 90 minút zápasu za 7 dní. Čo robia po zvyšok týždňa?

Trénujú.

Tréning je podstata práce každého vrcholového športovca.

Už dlhší čas sa zamýšľam nad tým, prečo sa tak nesprávame aj my, čo sa živíme tvorbou.

Či už ste remeselník, fundraiser, blogger, umelec či produktovy dizajnér – vašou úlohou v živote je tvoriť.

A tak tvoríme. Od jedného textu k druhému, od jednej zákazky k ďalšej.

Lenže keď strávime celý čas „zápasmi“, kde nájdeme priestor na zlepšenie? Kde sa naučíme novým veciam? Kde prídeme na nové spôsoby, ako priniesť do tohto sveta zmenu?

Iste, učíme sa prácou. Lenže prácou sa učíme robiť tie isté veci, len lepšie – rýchlejšie, efektívnejšie.

Na skutočne prevratné zlepšenie potrebujeme poctivý tréning.

Ako vyzerá „tréning“ v mojom prípade?

Keď to trochu zjednoduším, všetky moje zdroje príjmov sa točia okolo písania. (či už fundraisingového e-mailu, alebo firemnej stratégie, alebo pravidelného marketingového reportu, písanie je úplný základ všetkej mojej kreatívnej práce)

Viac trénovať preto pre mňa znamená viac písať.

Už niekoľko týždňov – odkedy som na túto myšlienku narazil – každý deň píšem. Ale tak trochu inak.

Čo tým myslím?

Je to jednoduché:

Dal som si cieľ napísať každý deň minimálne 100 slov (Inšpiroval ma David Kadavy). Je to taký jednoduchý cieľ, že neexistuje, aby som ho nedokázal splniť.

Po krátkej dobe som prišiel na to, že 100 slov je v skutočnosti extrémne málo. Napísať 100 slov hocičoho mi často trvá menej, než 5 minút.

A keďže mi to trvá tak krátko, často sa pristihnem, že napíšem oveľa väčší počet slov. Sú dni, keď ich je 1000, niekedy aj 1500.

(Pozn. Viac o tejto 30-dennej výzve napíšem v budúcom newslettri)

Dôležitý rozdiel: Nerozlišujem, čo píšem. Stačí, že zaznamenávam svoje myšlienky či zážitky. Väčšina mojich poznámok súvisí s budovaním publika a kreatívnym životom. No fakt je, že sú rozdielne: medzi rozpísanými textami mám aj článok o starostlivosti o pleť, príbehy kamarátov či jednoduché záznamy aktivít počas dňa.

Nie je písanie ako písanie. Rozdiel medzi „tréningom“ a „zápasom“ je ten, že počas tréningu väčšinou netvorím kompletné texty. Zapisujem svoje myšlienky. Rozviniem ich do odstavcov. Niekedy, keď mi myseľ behá kade-tade a mám len minútu času počas čakania na metro, zapíšem si len odrážky s kľúčovými slovami.

Tieto myšlienky postupne dozrievajú. Priebežne ich prepisujem, rozvíjam, mažem, dopĺňam. Niekedy z nich vznikne niečo viac, inokedy nie. Ak by som ich aj hneď zahodil do koša, splnili by svoj účel (ale nezahodím – o tom inokedy).

Keď potom príde „v práci“ čas niečo vytvoriť, som pripravený. Môj mozog je totiž konštantne naladený na tvoriacej vlne – stačí ho na 90 minút „zápasu“ zapnúť na 110%. Takto som schopný plniť si svoje kreatívne úlohy pre klientov – a navyše v extrémne krátkom čase.

​A ako trénujete svoje kreatívne remeslo vy?